Samospráva

Trnava, jedno z najvýznamnejších miest Slovenska, leží v centre Trnavskej pahorkatiny, v nadmorskej výške 146 m. Od hlavného mesta Slovenskej republiky, Bratislavy, nachádza sa blízko významných európskych miest Viedeň a Budapešť. Mesto zohráva dôležitú úlohu sekundárneho jadra tzv. stredoeurópskeho regiónu, ktorý je súčasťou európskeho produkčného trojuholníka Paríž – Berlín – Viedeň, tvoriaceho základňu európskeho hospodárstva. Kraj leží v geografickom strede Európy a hraničí s troma štátmi: Českom, Rakúskom a Maďarskom. Disponuje nerastnými surovinami, medzi ktorými je aj ropa a zemný plyn. Nielen vďaka tomu patrí medzi najrozvinutejšie regióny.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1244, kedy kráľ Belo IV. pridelil trnavským hosťom zem Parna, čo je zhruba dnešné územie obce. Od čoho názov Biely Kostol odvodzuje, je zrejmé. Kostol v osade Parna na malom návrší bolo vidieť z diaľky, tak sa postupne vžil tento názov, v trnavčine ako bílí kostel. Teraz je zobrazený aj v erbe obce. Miestny Kostol Krista Kráľa je biely doteraz, hoci s tým pôvodným stredovekým má spoločné už len základy. Biely Kostol stáročia fungoval ako samostatné sídlo, no v roku 1974 bol pričlenený ako miestna časť k mestu Trnava. Rozvoju Bieleho Kostola obdobie pričlenenia však asi nijako výrazne nepomohlo, a tak sa v roku 1992 konalo referendum a to rozhodlo o odčlenení. V obci žije v súčasnosti okolo 2300 obyvateľov. Z nich zhruba osemdesiat percent je starousadlíkov a zostatok sú noví obyvatelia, ktorí sa v priebehu posledných rokov prisťahovali do novovzniknutých obytných štvrtí.

Dolná Krupá leží 10 km od krajského mesta Trnava a z hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy netrvá cesta diaľnicou dlhšie ako hodinu. V súčasnosti má asi 2260 obyvateľov, a tak sa zaraďuje k najväčším obciam trnavského regiónu. Miestna história je nerozlučne spätá aj s dvoma výnimočnými tradíciami, vďaka ktorým sa meno našej obce šíri ďaleko za hranicami trnavského regiónu i Slovenska. Sú nimi beethovenovská a ružiarska tradícia, aj preto budeme o Dolnej Krupej hovoriť ako o dedine hudby a ruží. Okrem toho môžete spoznať aj ďalšie pamätihodnosti ako 7 DIVOV obce.

Obec s pomerne mladou históriou sa nachádza severovýchodne od Trnavy. Vznikla spojením dvoch obcí Jaslovce a Bohunice. Neskôr sa pridali aj Paderovce. Obec je známa prevažne svojou Jadrovou Elektrárňou, ktorá bola donedávna jedinou jadrovou elektrárňou na Slovensku. Taktiež sa tu nachádza rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela, ktorý je aj patrónom obce.

Pod malebným juhovýchodným úpätím Malých Karpát sa rozprestiera obec Smolenice. Má približne 3200 obyvateľov a patrí do okresu Trnava. Smolenice sú po prvýkrát doložené v listine z roku 1256 ako villa Solmus. Od 17. Stor. sa stali poddanskou obcou hradu Smolenice, ktorý patril Pálffyovcom. Na prelome 15. a 16. stor. sa stali Smolenice mestečkom, boli ohradené stavaným múrom so strážnymi vežami a baštami. Mali svoj erv, stĺp hanby (pranier), drába a dereš. Od 18. stor. sa tu konali týždenné trhy, výkladné a dobytčie jarmoky. Počas návštevy obce Smolece sa dá preskúmať terén turistickými chodníčkami v Malých Karpatoch, navštíviť praveké hradisko Molpír z halštatskej kultúry , kde sa našli hroby z mohylovej kultúry alebo mohyli z kalenderberskej kultúry. Obec má muzeum z bývalej starej fary, v ktorom je stála expozícia z hradiska Molpír, pamätná izba vynálezcu padáka Štefana Baniča, rodáka zo Smoleníc. V neposlednom rade veľmi obľúbená záhrada nie len obyvateľov Smoleníc, ale miesto na časté víkendové prechádzky aj Trnavčanov v záhradách Smolenického zámku. Priestory zámku patria SAV, ale počas letných mesiacov je záhrada prístupná verejnosti. V dňešných dňoch sa obec rozrastá vďaka mobilite obce a prisposobovaniu sa požiadavkám obyvateľov, či už z pracovného hľadiska, kultúrneho alebo vzdelávacieho.

Leží v Trnavskej pahorkatine v doline na sútoku Podhájskeho potoka a Parnej. Je vzdialená 7 km od Trnavy. Suchá nad Parnou bola osídlená už v neolite, čoho dôkazom je sídlisko volútovej kultúry. Obec sa prvýkrát spomína v r. 1251 ako majetok panstva Červený Kameň. Od r. 1536 sa vyvíjala ako poddanské mestečko (oppidum), následne v r. 1639 a 1809 získala jarmočné právo. V 16. stor. sa tu usadili chorvátski osadníci. V r. 1663 ju vyplienili Turci, zač. 18. stor. Rá­kó­cziho povstalci. Od r. 1720 mali mlyn, v r. 1801 sa spomínajú cechy hrnčiarov, ko­vá­čov, obuvníkov. Renesančný kaštieľ, ktorý je doložený od r. 1551 bol sídlom správy jedného z dištriktov panstva Červený Kameň, od 18. stor. sídlom správy jedného z dielov rozdeleného panstva. Kaštieľ bol počas 2. svetovej vojny poškodený. Zbúrali ho v r. 1952, okrem západnej hospodárskej časti s por­tálom z 18. stor. Významnou sakrálnou pa­miatkou je rím. kat. barokový kostol sv. Mar­tina, postavený na mieste staršieho go­tického; svätyňa pochádza z r. 1700, loď z r. 1708.

Pôvod našej obce Špačince je zahalený a dosiaľ nie celkom známy, lebo listiny zo starších dôb, ktoré by nám objasnili jej vznik a najstaršie dejiny sa zachovali len ojedinele. Pôvodné Špačince boli postavené popri hlavnej ceste, kde sa stavali tzv. hoferské domy. Najstaršie domy boli drevené, ktoré v roku 1924 nepamätali ani najstarší Špačinčania. Potom sa stavali domy nabíjané z hliny, rozmočenej a premiešanej plevami a drobnou slamou. V histórii roľníctva hlavnou úlohou bolo dopestovať obilniny. Každá gazdiná vedela upiecť chlieb a preto v každom dome mali chlebové koryto a v každom dome sa chlieb aj piekol. Dnes je obec známa svojou šlepačou farmou.