Samospráva

Trnava, jedno z najvýznamnejších miest Slovenska, leží v centre Trnavskej pahorkatiny, v nadmorskej výške 146 m. Od hlavného mesta Slovenskej republiky, Bratislavy, nachádza sa blízko významných európskych miest Viedeň a Budapešť. Mesto zohráva dôležitú úlohu sekundárneho jadra tzv. stredoeurópskeho regiónu, ktorý je súčasťou európskeho produkčného trojuholníka Paríž – Berlín – Viedeň, tvoriaceho základňu európskeho hospodárstva. Kraj leží v geografickom strede Európy a hraničí s troma štátmi: Českom, Rakúskom a Maďarskom. Disponuje nerastnými surovinami, medzi ktorými je aj ropa a zemný plyn. Nielen vďaka tomu patrí medzi najrozvinutejšie regióny.

Leží v Trnavskej pahorkatine v doline na sútoku Podhájskeho potoka a Parnej. Je vzdialená 7 km od Trnavy. Suchá nad Parnou bola osídlená už v neolite, čoho dôkazom je sídlisko volútovej kultúry. Obec sa prvýkrát spomína v r. 1251 ako majetok panstva Červený Kameň. Od r. 1536 sa vyvíjala ako poddanské mestečko (oppidum), následne v r. 1639 a 1809 získala jarmočné právo. V 16. stor. sa tu usadili chorvátski osadníci. V r. 1663 ju vyplienili Turci, zač. 18. stor. Rá­kó­cziho povstalci. Od r. 1720 mali mlyn, v r. 1801 sa spomínajú cechy hrnčiarov, ko­vá­čov, obuvníkov. Renesančný kaštieľ, ktorý je doložený od r. 1551 bol sídlom správy jedného z dištriktov panstva Červený Kameň, od 18. stor. sídlom správy jedného z dielov rozdeleného panstva. Kaštieľ bol počas 2. svetovej vojny poškodený. Zbúrali ho v r. 1952, okrem západnej hospodárskej časti s por­tálom z 18. stor. Významnou sakrálnou pa­miatkou je rím. kat. barokový kostol sv. Mar­tina, postavený na mieste staršieho go­tického; svätyňa pochádza z r. 1700, loď z r. 1708.

Obec s pomerne mladou históriou sa nachádza severovýchodne od Trnavy. Vznikla spojením dvoch obcí Jaslovce a Bohunice. Neskôr sa pridali aj Paderovce. Obec je známa prevažne svojou Jadrovou Elektrárňou, ktorá bola donedávna jedinou jadrovou elektrárňou na Slovensku. Taktiež sa tu nachádza rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela, ktorý je aj patrónom obce.

V „údolí ruží“, na starej ceste z Bratislavy do Trnavy, leží obec, ktorá bola kedysi najväčšou poddanskou obcou neďalekej Trnavy. Nielen vinohradníctvo a vinárstvo sa nezmazateľne podpísalo pod históriu obce, málokto vie, že práve odtiaľto pochádzali „posledné bosorky“, ktoré boli v roku 1774 popravené v Trnave.

Pôvod našej obce Špačince je zahalený a dosiaľ nie celkom známy, lebo listiny zo starších dôb, ktoré by nám objasnili jej vznik a najstaršie dejiny sa zachovali len ojedinele. Pôvodné Špačince boli postavené popri hlavnej ceste, kde sa stavali tzv. hoferské domy. Najstaršie domy boli drevené, ktoré v roku 1924 nepamätali ani najstarší Špačinčania. Potom sa stavali domy nabíjané z hliny, rozmočenej a premiešanej plevami a drobnou slamou. V histórii roľníctva hlavnou úlohou bolo dopestovať obilniny. Každá gazdiná vedela upiecť chlieb a preto v každom dome mali chlebové koryto a v každom dome sa chlieb aj piekol. Dnes je obec známa svojou šlepačou farmou.